Základová doska
Príprava staveniska
Prípravu staveniska vykonáva stavebník. Ak je stavba robená svojpomocne, mala by prebehnúť dohoda s odborníkom, ktorý schváli jednotlivé pracovné postupy, prostredie a prípravu stavby.
Pracovný priestor je potrebné vyčistiť, aby bol dobre dostupný a to nie len z hľadiska pracovných aktivít, ale aj z hľadiska dostupnosti vody, elektriny a teda aj svetla.
Príprava debnenia
V debnení nemôžu byť úlomky, stopy zeminy, ani stojatá voda. Pred uložením čerstvého betónu je potrebné debnenie navlhčiť, aby nebralo vodu z čerstvého betónu a aby sme zamedzili vzniku zmrašťovacích trhlín. Rovnako odporúčame schladiť aj výstuž.
Na realizáciu špeciálnych konštrukcií sú obyčajne k dispozícii obidve skupiny debnení – systémové aj tradičné. Tradičné debnenia sa v súčasnosti používajú najmä na menej významných stavbách (rodinné domy), respektíve pri realizácii niektorých špecifických konštrukcií (napr. schodiská). Zvyčajne sú to tvarovo náročné prvky vyrábané v malých počtoch. Niekedy sa naopak využívajú aj na zhotovenie plošných konštrukcií, na ktorých sa má napríklad vytvoriť štruktúra verne reprodukujúca reliéf dreva.
Dôležitá je pevnosť a tesnosť debnenia, ktoré zabránia unikaniu betónu z debnenia počas betonáže alebo deformácii debnenia tiažou betónu.
Príprava podkladu
Pri príprave podkladu je potrebné odstrániť nečistoty a voľné časti a podkladový betón navlhčiť pred uložením čerstvého betónu. Savý podklad oddeliť od čerstvého betónu separačnou vrstvou/fóliou. V debnení a na podklade však nesmie stáť voda.
Výstuž
Dôležité je dodržať hrúbku krycej vrstvy výstuže a to pomocou dištančných telies/podložiek. Taktiež je dôležité zabezpečiť polohu výstuže, aby sa neposunula napr. pri plnení betónu.
Výroba betónu (pri výrobe v samospádovej miešačke)
Objem a hmotnosť cementu majú podľa odborníka nasledovný vzťah:
40 kg vrece cementu = 33 litrov
25 kg = 20,8 litrov
Kvalitu betónu ovplyvňuje správne dávkovanie, ktoré by malo byť hmotnostné, a nie objemové. Dávkovanie na lopaty je neprípustné, pretože lopata cementu je podstatne ľahšia ako lopata kameniva. Kompromisom je navážiť pre prvú miešačku cement a piesok do vedierok a ďalej dodržiavať dávky vedierok na jednu miešačku. Ešte jednoduchšie je nechať si navrhnúť zloženie betónovej zmesi na jednu miešačku a na jedno vrece cementu a „od oka“ pomocou vedierok dodávať len kamenivo. V tomto prípade ja aspoň jedna zložka betónovej zmesi dávkovaná presne.
Ukladanie betónu (dôležité zhutňovanie)
Betón je nutné spracovať do 90 minút od momentu zmiešania cementu s vodou, v letných mesiacoch odporúčame betón spracovať a uložiť do 60 minút. Z toho vyplýva, vyrobiť iba také množstvo betónu, ktoré dokážete včas spracovať. Betón ukladajte iba na vhodný podklad a do pripraveného debnenia (viď príprava podkladu).
Následné je potrebné betón zhutňovať. Zhutňovanie betónu zabezpečí dôkladné prepojenie jednotlivých vrstiev betónu a zabráni sa tak vytváraniu trhlín. Betón je možné zhutniť ponornou vibráciou, povrchovou vibráciou a príložnou vibráciou (na stavbách).
Vždy je nutné zohľadniť klimatické podmienky, viď odporúčania “betónovanie za horúceho počasia alebo pri silnom vetre” a “betónovanie pri nízkych teplotách”.
Betónovanie v chladnom počasí má pár rozdielov. Prvým je, že by sa mal zvýšiť obsah cementu s vyšším vývinom tepla, zároveň znížte hodnotu vodného súčiniteľa použitím vhodnej plastifikačnej prísady. Taktiež použite teplú zámesovú vodu.
Debnenie a výstuž musia byť pred betónovaním očistené od námrazkov a snehu, najlepšie horúcim vzduchom. Mali by ste použiť drevené debnenie – najlepšie izolované. Ak to vyžadujú okolnosti, priestor betónovania uzavrite a zatepľujte.
Pri teplote vzduchu medzi +5°C a -3°C nesmie poklesnúť teplota betónu pri dodaní pod +5°C.
Pri teplote vzduchu pod -3°C musí byť teplota betónu pri dodaní najmenej +10°C. Zohriaty betón hneď uložte a zabezpečte dostatok pracovníkov na jeho spracovanie.
Povrch betónu hneď po uložení chráňte proti stratám tepla, najlepšie zakrývaním tepelno-izolačnými rohožami. Taktiež je vhodné predĺžiť čas oddebnenia a ošetrovania betónu.
Betónovanie v horúcom počasí je taktiež zvláštnou situáciou a teda odlišuje sa od klasickej betonáže. Nezabúdajte na používanie ochranných prostriedkov. (pracovná obuv, pokrývka hlavy, pracovný odev, …)
Pred začatím ukladania betónu si navlhčite výstuž, nasiakavé debnenie a podklad. Ak sa vytvoria mláky, je potrebné ich odstránenie. Na betónovanie využite chladnejšie časti dňa (skoro ráno, alebo večer).
Miesto zabudovania betónu chráňte pred priamym slnečným žiarením a pôsobením vetra (napr. vytvorenie clony, prikrytie fóliou). Vyhýbajte sa dlhým prepravným vzdialenostiam a pracovným prestojom.
Pri vzniku prestojov včas upozornite dodávateľskú betonáreň. Betón rýchlo vyložte, spracujte a zhútnite. Berte do úvahy stratu spracovateľnosti.
Tuhnúci betón nedorieďujte vodou. Pri výskyte problémov informujte betonáreň. V horúcich letných dňoch je dôležité, aby ste výnimočnú pozornosť venovali ošetrovaniu betónu. Udržujte ho neustále vo vlhkom stave a nedovoľte striedavému vysychaniu a vlhčeniu – predídete tak vzniku zmrašťovacích trhlín.
Ošetrovanie
Ak ošetrujete betón kropením vodou, začnite až keď betón stvrdne, aby nedošlo k vyplavovaniu jemných častí cementu. Povrch, ale udržujte neustále vlhký, striedavé vlhčenie a vysíchanie spôsobuje trhliny. Rozdiel teplôt medzi povrchom betónu a ošetrovacou vodou by nemal byť väčší ako 10°C. Najlepší a najjednoduchší spôsob ošetrovania je ponechanie betónu v debnení. Na prekrytie povrchu je vhodné použiť paronepriepustné fólie, ktoré sa uložia s dostatočným prekrytím. Taktiež je dôležité upevniť ich proti nepriaznivému počasiu.
S ošetrovaním betónu je vhodné začať čo najskôr a zotrvať s ním, čo najdlhšie. Betón je najzraniteľnejší v prvých hodinách. Ošetrovanie betónu by malo v závislosti od klimatických pomerov trvať 3-7 dní, ale vždy najmenej 3 dni.
Základová doska
Základové dosky, krabice a škrupiny tvoria súvislý horizontálny základ pod celým pôdorysom stavby, t.j. prenášajú zaťaženie na základovú pôdu rovnomernejšie ako pásy a rošty. Sú to tuhé základové konštrukcie, ale ekonomicky nákladné. Navrhujú sa väčšinou pri prípustnom namáhaní základovej pôdy 0,1 až 0,15 MPa, čo môže byť pri:
– malej únosnosti alebo veľkej stlačiteľnosti základovej pôdy,
– premenlivej stlačiteľnosti základovej pôdy,
– potrebe zmenšiť sadanie stavby v dôsledku jej rozdielnych častí.
Pod základovou doskou musí vždy byť vrstva podkladového betónu v hrúbke minimálne 50 až 150 mm.
Základová doska môže byť rovná, rebrová alebo hríbová.
Rovná doska je konštantnej hrúbky a z hľadiska zhotovenia je najjednoduchšia, je vhodná aj pre zhotovenie hydroizolácie spodnej stavby a zvyčajne má hrúbku spravidla 600 až 1200 mm.
Rebrové a hríbové dosky sa navrhujú pre väčšie osové vzdialenosti stien a stĺpov a pri väčších zaťaženiach. Doska v týchto typoch základov je tenšia a je stužená rebrami alebo obrátenými hríbovými hlavicami.
Krabicové (skriňové) základy tvorí rovná základová doska, boky tvoria steny podzemného podlažia, hornú časť tvorí stropná konštrukcia podlažia. Jednotlivé časti zo železobetónu sú spojené do tuhého priestorového celku. Vhodné sú pre zakladanie na stlačiteľnom podloží s vrstvami premenlivých hrúbok a s podzemnou vodou.
Základové škrupiny majú doskovitý tvar, charakterizujú ich tzv. nerovné dosky vytvorené monoliticky z tenkostenných betónových obrátených klenieb alebo lomeníc.
Pri zhotovovaní základovej dosky je dôležité, aby výsledok bol pevný, stabilný a rovný. Základová doska by mala byť rovná a hladká, bez výškových rozdielov v rohoch stavby. Toto je základným predpokladom presného a správneho založenia prvého radu obvodových stien. Hladký povrch základovej dosky je dôležitý pre efektívne prevedenie hydroizolácie.
Základová doska neprichádza k priamemu kontaktu s pôdou. V takomto prípade by bola celá stavba vystavená vplyvu spodných vôd, vlhka a ďalších negatívnych faktorov prostredia. Toto je dôvod, prečo sa základové dosky od podložia stavby izolujú. Tradične sa na takúto izoláciu využíva obyčajný štrk či piesok. Tieto materiály sa navozia pod základovú dosku a zhutnia sa, aby v nich v budúcnosti nedochádzalo k neželaným pohybom.
