Ak staviate záhradný domček, dajte pozor na pravidlá

Na svojom pozemku si nemôžete robiť všetko, čo len chcete. Sú tu nejaké zákony, ktoré keď nedodržíte, hrozí vám prinajmenšom pokuta. Ak ste sa rozhodli postaviť si vlastný záhradný domček, dodržujte pravidlá. Dobrá správa je, že na záhradný domček obvykle nepotrebujete stavebné povolenie, ak ide o stavbu jednopodlažnú, jej zastavaná plocha nepresiahne 25 metrov štvorcových a výška je menšia ako 5 metrov. Vtedy podľa zákona váš záhradný domček patrí medzi drobné stavby, ktoré plnia doplnkovú funkciu a nemôžu podstatne ovplyvniť životné prostredie. Musíte však túto stavbu ohlásiť obci. Pozor, nesmie ísť o stavbu na podnikateľský účel. Aj ohlásenie drobnej stavby však má svoje úskalia – napríklad potrebujete súhlas suseda, ak je stavba bližšie k spoločnej hranici než 2 metre. Takže sa nehrajte na internetových právnikov ale radšej sa informujte na stavebnom úrade, kde vám poradia všetko potebné.

Aj záhradný domček potrebuje solídne základy

Pozor na to, nemôžete postaviť záhradný domček len tak na zemi. Za prvé vám bude od zeme vlhnúť a za druhé sa môže narušiť statika. Takže či chcete alebo nie, ak robíte váš záhradný domček poriadne, potrebujete základovú dosku. Tiež nezabudnite na potrebné siete – nezabúdajte, že v záhradnom domčeku chcete minimálne elektrinu.

Nepodceňujte potrebu priestoru

Za prvé, dobre si rozmyslite, aký veľký záhradný domček chcete postaviť. Nič nenahnevá viac, ako keď postavíte záhradný domček a zistíte, že je pre vaše potreby jednoducho malý. Tiež si dajte pozor, kde budú umiestnené okná a dvere. Papier znesie všetko, ale váš domček bude nejako orientovaný v priestore. Určite nechcete, aby vaše okno smerovalo na stenu, ktorá bude od domčeka napríklad meter. Pozor tiež na stromy, ktorých koruna môže „bojovať“ s výškou vášho domčeka. Pamätajte, že platí, dvakrát meraj – a premýšľaj – a raz strihaj, teda v tomto prípade stavaj

Nepreceňujte svoje stavebné schopnosti

Tu môžu obrovskú galibu spraviť videá na youtube, na ktorých sú profesionáli. Navyše je video zostrihané a upravené. Keď potom začnete stavať, zistíte, že nič nie je jednoduché a pokiaľ nie ste skutočné skúsený domáci majster, možno si poviete, že je to nad vaše sily. Práca je už však rozbabraná a čo s tým? Dobré je teda zvážiť nechať si postaviť takýto domček na kľúč. Síce náklady vyzerajú hrozivo, ale keď si zrátate, čo to bude stáť vás – náklady, váš čas a frustráciu – možno bude riešenie na kľúč najjednoduchšie riešenie. Nehovoríme, že ste babrák, ale zvážte si všetky možnosti. Je lepšie si zaplatiť profesionála ako začať s niečím, čo nebudete schopní dokončiť.

Nešetrite tam, kde to nemá zmysel

Ak ste sa rozhodli postaviť si záhradný domček svojpomocne, urobte si domáce úlohy a preskúmajte si trh. Zistite si, kde zoženiete ten najlepší materiál za najlepšiu cenu. Pretože lacný neznamená väčšinou aj dobrý. Ono platí, že dostávate to, za čo si zaplatíte. Ak zaplatíte za šunt, potom sa nedivte, že sa vám váš domček rozpadne skôr, ako bude hotový – a to nebude na vine ani vaša zručnosť. Aj tu je dobré zvážiť kúpu domčeka na kľúč, pretože budete mať záruku a pokiaľ sa v záručnej dobe niečo pokazí, firma musí prísť a opraviť to.

Napriek všetkým úskaliam a nervom je stavba záhradného domčeka super projekt, pri ktorom sa skvele zabavíte a dokážete si, že nie ste súci do starého železa. Takže sa nenechajte znechutiť a hor sa do nového projektu. Veľa zábavy.

The post Staviate záhradný domček? Vyvarujte sa týchto chýb appeared first on Akostavat.com.

Stavebné povolenie

Zákon č.50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“) určuje, že stavebné povolenie je potrebné, pokiaľ nie je v zákone ustanovené inak:

–      Pri stavbách každého druhu bez zreteľa na ich stavebnotechnické vyhotovenie, účel a čas trvania,

–      pri zmene stavieb, najmä pri prístavbe, nadstavbe a pri stavebných úpravách.

Na základe vydaného právoplatného stavebného povolenia je stavebník povinný realizovať stavebné práce podľa podmienok určených v stavebnom povolení a v súlade s projektovou dokumentáciou overenou stavebným úradom.

Ohlásenie stavebnému úradu

Zákon č.50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“) tiež stanovuje, kedy stavebné povolenie nie je potrebné a postačí poskytnúť ohlásenie stavebnému úradu, a to pri:

–      jednoduchej stavbe, jej prístavbe a nadstavbe, ak tak určil stavebný úrad v územnom rozhodnutí,

–     drobných stavbách, ktoré plnia doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe a ktoré nemôžu podstatne ovplyvniť životné prostredie,

–     stavebných úpravách, ktorými sa podstatne nemení vzhľad stavby, nezasahuje sa do nosných konštrukcií stavby, nemení sa spôsob užívania stavby a neohrozujú sa záujmy spoločnosti,

–     udržiavacích prácach, ktoré by mohli ovplyvniť stabilitu stavby, požiarnu bezpečnosť stavby, jej vzhľad alebo životné prostredie a pri všetkých udržiavacích prácach na stavbe, ktorá je kultúrnou pamiatkou,

–    stavbách elektronických komunikačných sietí (nosiče telekomunikačných zariadení) umiestňovaných na existujúcich objektoch, ktoré nepresahujú výšku 6 m, šírku 2, 5 m a nezasahujú do nosných konštrukcií stavby,

–      prízemných stavbách elektronických komunikačných sietí, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m² a výška 4, 5 m,

–      výmene alebo dopĺňaní telekomunikačných zariadení na existujúcich stavbách elektronických komunikačných sietí, keď nedôjde k zmene stavby.

Ohlásenie stavebnému úradu predstavuje administratívne zjednodušenie povoľovacieho procesu. Nekoná sa pri ňom správne konanie ani sa nevypracováva správny posudok. Pre stavebníka tak v porovnaní s vybavovaním stavebného povolenia predstavuje menej komplikácii pri komunikácii s úradmi.

Čo sa považuje za drobnú stavbu?

Podľa stavebného zákona sú drobnými stavbami také stavby:

–      ktoré majú doplnkovú funkciu pre hlavnú stavbu (napr. pre stavbu na bývanie, pre stavbu občianskeho vybavenia, pre stavbu na výrobu a skladovanie, pre stavbu na individuálnu rekreáciu),

–      a ktoré nemôžu podstatne ovplyvniť životné prostredie.

Medzi drobné stavby stavebný zákon zaraďuje:

–     prízemné stavby, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a výška 5 m, napríklad kôlne, práčovne, letné kuchyne, prístrešky, zariadenia na nádoby na odpadky, stavby na chov drobného zvieratstva, sauny, úschovne bicyklov a detských kočíkov, čakárne a stavby športových zariadení,

–      podzemné stavby, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a hĺbka 3 m, napríklad pivnice, žumpy,

–      stavby organizácií na lesnej pôde slúžiace na zabezpečovanie lesnej výroby a poľovníctva, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 30 m2 a výška 5m, napríklad sklady krmiva, náradia alebo hnojiva,

–      oplotenie,

–    prípojky stavieb a pozemkov na verejné rozvodné siete a kanalizáciu všetkých stavieb a pozemkov a pripojenie drobných stavieb a pozemkov na rozvodné siete a kanalizáciu hlavnej stavby,

–      nástupné ostrovčeky hromadnej verejnej dopravy, priechody cez chodníky a na susedné pozemky, priepusty a pod.

Ako sa ohlasujú drobné stavby?

Na realizáciu alebo zmenu drobnej stavby nie je potrebné stavebné povolenie, stačí podať na stavebný úrad ohlásenie drobnej stavby.V tomto ohlásení stavebník uvádza:

–       Svoje kontaktné údaje,

–       miesto a druh stavby (číslo parcely, ulica),

–       účel ohlasovanej stavby a označenie hlavnej stavby, ku ktorej bude drobná stavba tvoriť doplnkovú funkciu,

–       vlastníka, resp. spoluvlastníka stavby a pozemku plus kontaktné údaje takýchto osôb a doklad o vlastníctve,

–       jednoduchý technický opis realizácie drobnej stavby vzhľadom na projektovú dokumentáciu,

–       spôsob realizácie stavby (dodávateľská firma/ svojpomocne),

–       uvedie aj fakt, či sa pri jej realizácii použijú susedné nehnuteľnosti– ak áno, kto je ich vlastníkom (kontaktné údaje a podpis) a čísla parciel, na ktorých nehnuteľnosti ležia.

Čo prikladám ako prílohu k ohláseniu drobnej stavby?

Ako prílohu je zvyčajne potrebné priložiť :

–   jednoduchý situačný výkres podľa pozemkovej mapy katastra nehnuteľností s vyznačením umiestnenia stavby na pozemku a hraníc medzi susednými pozemkami s polohou stavieb na nich a stavebné riešenie stavby (predkladá sa dvojmo),

–      jednoduchý technický opis stavby,

–      doklad preukazujúci vlastnícke alebo iné právo k stavbe,

–      vyjadrenie uvedených vlastníkov susedných nehnuteľností,

–      súhlas všetkých uvedených spoluvlastníkov.

Takto uvedený obsah ohlásenia drobnej stavby aj s prílohami slúži len ako vzor, potrebné údaje a prílohy si treba overiť na konkrétnom stavebnom úrade. Nezabúdajte, že drobnú stavbu  a jej zmenu možno realizovať až po písomnom vyjadrení príslušného stavebného úradu.

Svojpomocné a odborné vybavovanie stavebného povolenia

Vybavovanie stavebného povolenia nie je sám o sebe zložitý proces, častokrát sa však stavebné konanie prerušuje a neúmerne predlžuje kvôli dodatočným požiadavkám stavebného úradu, nekompletne predloženej dokumentácii, či jej nesprávnemu vyplneniu. Priemerná doba vybavovania stavebného povolenia sa pritom pohybuje okolo štyroch mesiacov. Ak na vybavovanie stavebného povolenia nemáte čas ani chuť vy sami, obráťte sa na odborníkov v tejto oblasti- firmy aj jednotlivcov, takzvaných odborníkov na inžiniersku činnosť. Tí za vás uskutočnia všetky potrebné kroky potrebné na získanie stavebného povolenia.

Žiadosť o vydanie stavebného povolenia

Jednotlivé stavebné úrady na svojich webových stránkach ponúkajú stavebníkom konkrétne príklady tlačív žiadosti na vydanie stavebného povolenia ako aj zoznam príloh, ktoré je potrebné k žiadosti predložiť. Podľa zákona č.50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“) musí takáto žiadosť povinne obsahovať:

–      účel a spôsob užívania stavby,

–      miesto stavby a predpokladaný čas jej skončenia,

–      pri stavbe na určitú dobu aj dobu užívania stavby.

Okrem toho je potrebné v žiadosti uviesť:

–      meno, adresu a telefónne číslo žiadateľa,

–      názov a druh stavby,

–      účel stavby,

–      miesto stavby,

–      dátum a číslo rozhodnutia o povolení umiestnenia stavby,

–      predpokladaný termín dokončenia stavby,

–      dobu trvania ak ide o dočasnú stavbu,

–      predpokladaný rozpočtový náklad stavby,

–      stavebný pozemok, parcelné číslo, druh pozemku,

–      meno a adresu vlastníka pozemku,

–      susedné pozemky a údaje o ich vlastníkoch,

–      meno a adresu projektanta,

–      spôsob ukončenia stavby: dodávateľsky/ svojpomocne pod odborným vedením (meno, adresa, kvalifikácia),

–      základné údaje  o stavbe, jej členení, technologickom alebo výrobnom zariadení, budúcej prevádzke a jej vplyve na životné prostredie,

–      mená a adresy ostatných účastníkov konania,

–      čestné prehlásenie o pravdivosti údajov v žiadosti.

Prílohy k žiadosti o stavebné povolenie

Presný zoznam príloh, ktoré je potrebné priložiť k žiadosti o stavebné povolenie nájdete na webových stránkach jednotlivých stavebných úradov. Vo všeobecnosti sa za prílohy považujú:

–      doklady, ktorými stavebník preukazuje vlastnícke alebo iné právo(list vlastníctva + kópia z katastrálnej mapy),

–      úradne overené splnomocnenie na vybavenie žiadosti, ak tým stavebník poverí inú fyzickú alebo právnickú osobu,

–      právoplatné územné rozhodnutie,

–      projektová dokumentácia pre stavebné povolenie vypracovaná oprávnenou osobou (2 kópie vyhotovenia),

–      preukázanie odbornej spôsobilosti projektanta (meno, adresa, autorizačné osvedčenie, diplom),

–      kópia z katastrálnej mapy v požadovanej mierke (1:1000),

–      rozhodnutia, stanoviská, vyjadrenia, súhlasy, posúdenia alebo iné opatrenia dotknutých orgánov a obce (napr. správcu vodovodu a kanalizácie, správcu plynovodu, správcu energetickej siete, Obvodného úradu životného prostredia atď.)

–      rozhodnutie o vyňatí z pôdneho fondu, ak sa stavba realizuje na záhrade, pasienkoch, či v poli,

–      doklady o rokovaniach s účastníkmi stavebného konania, ak sa konali pred podaním žiadosti,

–      vyjadrenia vlastníkov susedných pozemkov v prípade, že nebudú dodržané odstupové vzdialenosti v zmysle stavebného zákona,

–      súhlas na povolenie stavby malého zdroja znečisťovania ovzdušia (krb, plynový kotol, kachle),

–    vyhlásenie stavebného dozoru alebo kvalifikovanej osoby, že bude zabezpečovať  odborné vedenie stavby, ak stavebník realizuje stavbu svojpomocne (meno, adresa, preukaz odbornej spôsobilosti)

–      názov a adresa dodávateľa stavby s fotokópiou oprávnenia na vykonávanie stavebnej činnosti, ak sa stavba realizuje dodávateľsky

–      doklad o zaplatení správneho poplatku podľa zák. č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch  v znení neskorších predpisov.

The post Vybavovanie stavebného povolenia appeared first on Akostavat.com.

Účastníci stavebného konania

Zákona č.50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“) za účastníkov stavebného konania menuje:

–       Stavebníka,

–       osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich, vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté,

–       ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu,

–       stavebný dozor alebo kvalifikovanú osobu,

–       projektanta– v časti, ktorá sa týka projektu stavby.

Majiteľov susedných pozemkov a stavieb, ak aj máte medzi sebou susedské spory, nemôžete zo stavebného konania vynechať. Východiskom nie je ani odčlenenie časti pozemku pozdĺž spoločnej hranice a jeho prepísanie na iného člena rodiny. Ak aj odčleníte napríklad 1 meter z pozemku, stále je sused účastníkom konania, lebo pri výstavbe vášho domu môže aj naďalej dôjsť k obmedzeniu používania jeho nehnuteľnosti.

Územné rozhodnutie

Územné rozhodnutie je prvým rozhodnutím stavebného úradu v procese stavebného konania. Stavebný úrad jeho vydaním určí umiestnenie stavby, jej veľkosť, či podmienky napojenia na inžinierske siete. Či je projekt domu vyrobený architektom na mieru, alebo ide o katalógový projekt, stavebník je povinný prispôsobiť všetky detaily stavby regulatívom stanoveným v územnom rozhodnutí. Výhodou je, ak kupujete pozemok, ktorý má už vydané a schválené územné rozhodnutie. Pravdepodobne tým ušetríte čas aj financie a už v začiatkoch tvorby projektu domu budete rátať s jednotlivými nariadeniami stavebného úradu.

Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 532/2002 Z. z, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie predpisuje všeobecné podmienky umiestnenia rodinného domu a jeho odstupové vzdialenosti od susedných stavieb a pozemkov nasledovne:

–       (1)Vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať požiadavky urbanistické, architektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany povrchových a podzemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania.Odstupy musia umožňovať údržbu stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním územia.

–       (2)Stavbu možno umiestniť na hranici pozemku, len ak jej umiestnením nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku na určený účel.

–       (3)Ak rodinné domy vytvárajú medzi sebou voľný priestor, vzdialenosť medzi nimi nesmie byť menšia ako 7 m. Vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc pozemkov nesmie byť menšia ako 2 m.

–       (4)V stiesnených územných podmienkach možno vzdialenosť medzi rodinnými domami znížiť až na 4 m, ak v žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná obytných miestností; v týchto prípadoch sa nevyžaduje dodržanie vzdialeností od spoločných hraníc pozemkov podľa odseku 3.

–       (5)Iné riešenia vzdialeností rodinných domov, ako sú ustanovené v odsekoch 3 a 4, možno určiť iba na podklade výpočtov a meraní preukazujúcich splnenie požiadaviek na vzájomné vzdialenostipodľa odseku 1 alebo podľa územného plánu zóny.

–       (6)Vzdialenosť priečelí budov, v ktorých sú okná obytných miestností, musí byť najmenej 3 m od okraja pozemnej komunikácie; táto požiadavka neplatí pre budovy umiestňované v stavebných medzerách radovej zástavby.

–       (7)Vzájomné odstupy a vzdialenosti treba merať na najkratších spojniciach medzi vonkajšími povrchmi obvodových stien, ďalej od hraníc pozemkov a okrajov pozemnej komunikácie. Vystupujúca časť stavby sa zohľadňuje, ak vystupuje viac ako 1,50 m od steny.

Po vydaní a schválení územného rozhodnutia v územnom konaní, pristupuje stavebný úrad k vydaniu stavebného povolenia.

The post Stavebné konanie appeared first on Akostavat.com.

Stavebné úrady a iné inštitúcie

S jednotlivými otázkami a pripomienkami sa pri realizácii stavby vášho rodinného domu budete veľakrát musieť obrátiť na tieto inštitúcie:

Úrady

–       Obvodné  úrady

–       Miestne úrady

–       Obecné úrady

–       Obvodné úrady životného prostredia

–       Bývanie

–       Úrad pre reguláciu sieťových odvetví

–       Úrad geodézie, kartografie a katastra SR

–       Telekomunikačný úrad SR

–       Západoslovenská energetika, a.s.

–       Stredoslovenská energetika, a.s.

–       Východoslovenská energetika, a.s.

–       Slovenské elektrárne, a.s.

–       Slovenská prenosová elektrizačná sústava, a.s.

–       Slovenský plynárenský priemysel, a.s.

–       Vodohospodárska výstavba, štátny podnik

–       Slovenský vodohospodársky podnik, štátny podnik

–       Slovak Telekom, a.s.

–       Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR

–       Slovenská agentúra životného prostredia

–       Slovenská inovačná a energetická agentúra

–       Výskumný ústav vodného hospodárstva

–       Štátny fond rozvoja bývania

–       Slovenský pozemkový fond

Súvisiace zákony a vyhlášky

Pri riešení otázok rôzneho druhu ohľadom stavby vášho rodinného domu sa najčastejšie stretnete s týmito právnymi predpismi:

–       Predpis č. 50/1976 Zb. Zákon o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)

–    č. 311/2009 Z. z. Vyhláška Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o výpočte energetickej hospodárnosti budov a obsah energetického certifikátu.

–       Predpis č. 555/2005 Z. z. Zákon o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

–   Predpis č. 532/2002 Z. z. Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie.

–       Predpis č. 453/2000 Z. z. Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona.

The post Vydanie a platnosť stavebného povolenia appeared first on Akostavat.com.

– Predpis č. 50/1976 Zb. Zákon o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)
http://www.zakonypreludi.sk/zz/1976-50

50/1976 Zb.

– Predpis č. 311/2009 Z. z. Vyhláška Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o výpočte energetickej hospodárnosti budov a obsah energetického certifikátu
http://www.zakonypreludi.sk/zz/2009-311

311/2009 Z. z.

– Predpis č. 555/2005 Z. z. Zákon o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
http://www.zakonypreludi.sk/zz/2005-555

555/2005 Z. z.

– Predpis č. 532/2002 Z. z. Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie
http://www.zakonypreludi.sk/zz/2002-532

532/2002 Z. z.

– Predpis č. 453/2000 Z. z. Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona
http://www.zakonypreludi.sk/zz/2000-453

453/2000 Z. z.

The post Súvisiace zákony a vyhlášky appeared first on Akostavat.com.

Problém:

Náš čitateľ je spoluvlastníkom parcely s najväčším podielom. Tá sa nachádza v lese a je evidovaná ako orná pôda. Z uvedeného vyplývajú dva problémy, s ktorými si nevie poradiť. Po prvé, na uvedenej parcele si chce postaviť chatku celú z dreva, bez pevného základu o rozmere: 5×4 m, výška do 4.4 m. Stačí v takomto prípade ohlásenie stavby, alebo je nutné žiadať o stavebné povolenie, prípadne ako inak postupovať pri takomto probléme?
 
Po druhé, ako je možné vysporiadať spoluvlastníctvo tak, aby bol vlastníkom sám na svojom podiele, okrem dohody s ostatnými spoluvlastníkmi?

Riešenie:

Na takúto stavbu postačí len ohlásenie drobnej stavby, aj keď nejde o stavebný pozemok ale ornú pôdu. Niekedy sa však príslušné stavebné úrady sa odlišujú vo svojom prístupe a majú odlišné požiadavky. Preto je určite dobré sa pred podaním ohlásenia prísť opýtať na váš konkrétny prípad. V niektorých prípadoch je však možná aj potreba súhlasu ostatných vlastníkov.

Spoluvlastníctvo, aj v prípade, že je najväčšie, je stále podielové, a preto, bez dohody so všetkými ostatnými vlastníkmi nebudete môcť  vykonať akúkoľvek zmenu či činnosť na danom pozemku. Riešením by bolo vzájomné vysporiadanie a v skratke povedané,  nové rozparcelovanie pozemku podľa podielu každého spoluvlastníka.

Mohlo by vás zaujímať:

• Ako postupovať pri zmene ornej pôdy na stavebný pozemok
• Stavebné povolenie na oplotenie
• Drobná stavba – potrebujem stavebné povolenie?

The post Vysporiadanie podielového spoluvlastníctva pozemku appeared first on Akostavat.com.

Podľa stavebného zákona, samozrejme, nemôžete stavať na ornej pôde. V prípade, že by ste začali stavať na takomto pozemku, nedostanete jednak stavebné povolenie a ani povolenie k užívaniu (kolaudácia). Ak ste teda majiteľom ornej pôdy a plánujete na tomto mieste postaviť dom, bude musieť absolvovať niekoľko vybavovačiek. Na to, aby ste mohli na takomto pozemku stavať, potrebujete túto pôdu vyňať z pôdnej evidencie na katastri, kde je pozemok takto vedený. Ornú pôdu je možné určiť za stavebný pozemok len v tom prípade, že sú splnené podmienky na jeho trvalé vyňatie z poľnohospodárskeho pôdneho fondu, alebo aj vtedy ak je v zastavanom území. Rozhodnutie o vyňatí nepotrebujete len v prípade, že ide o zmenu poľnohospodárskeho druhu pozemku s výmerou do 5 000 m² v hraniciach zastavaného územia obce. Čo sa týka poplatkov, v prípade, že sa pozemok nachádza v hraniciach zastavaného územia obce, poplatok neplatíte. Naopak, ak sa pozemok nachádza mimo zastavaného územia obce za vyňatie zaplatíte poplatok, ktorého výška závisí od hodnoty pôdy.

Všetko o tom čo je vhodné urobiť predtým, než zakúpite stavebný pozemok, aký projekt rodinného domu zvoliť a ako orientovať pozíciu domu na pozemku sa dočítate tu.

Mohlo by vás zaujímať:

• Spodná stavba rodinného domu – výkopy a základy
• Stavba základov – ako na to?
• Detailné postupy pre stavbu domu

The post Ako postupovať pri zmene ornej pôdy na stavebný pozemok appeared first on Akostavat.com.

Podľa stavebného zákona sa môžu stavby, ich zmeny a taktiež udržiavacie práce na nich realizovať iba na základe stavebného povolenia alebo ohlásenia príslušnému stavebnému úradu. Stavebné povolenie je potrebné pri stavbách každého druhu bez ohľadu na ich stavebnotechnické vyhotovenie, účel a čas trvania. Taktiež sa vyžaduje aj pri zmene stavieb, najmä pri prístavbe, nadstavbe a pri stavebných úpravách.V prípade rekonštrukcie starého rodinného domu, teda pokiaľ ide o zásah do jeho statiky alebo o zmeny v nosnej priečke, je nevyhnutné stavebné povolenie získať. Pri rekonštrukcii domu je povolenie potrebné aj v prípade, že sa dom zväčšuje pôdorysne alebo objemovo.

Pri rekonštrukcii malého rozsahu alebo pokiaľ dodržíte rovnaké základy a obvodové múry starého, pôvodného  domu, je postup jednoduchší a nie je potrebné žiadať o nové stavebné povolenie, ale postačí len ohlásenie rekonštrukcie na miestnom/stavebnom úrade.

Mohlo by vás zaujímať:

• Rekonštrukcia starého bytu
• Rekonštrukcia kúpeľne – typy ako vizuálne zväčšiť jej priestor
• Ako efektívne zatepliť strechu na rekonštruovanom, alebo novom dome v súčinnosti s novou normou platnou od 1.1.2016?

The post Rekonštrukcia starého domu – potrebujete stavebné povolenie? appeared first on Akostavat.com.

Oplotenie podľa zákona spadá pod drobné stavby. Drobná stavba má význam stavby, ktorá má druhotne doplnkový význam pre hlavnú stavbu alebo funkciu, ktorá neovplyvňuje životné prostredie, alebo len minimálne.

Stavebné povolenie

Stavebné povolenie na takéto oplotenie netreba, treba stavbu však vopred ohlásiť na obecnom úrade. Okrem osobných údajov treba spomenúť v ohlásení aj nasledovné: rozsah stavby, účel, druh, jej presné miesto, v skratke a zjednodušene napísaný postup, akým sa stavba zhotoví, z akého materiálu a či bude oplotenie priehľadné, alebo nie, alebo len čiastočne priehľadné, či bude drevené, oceľové alebo murované, dĺžka a šírka plotu.

K oznámeniu treba pripojiť aj prehľadný náčrt oplotenia v rámci svetových strán aj postavenia voči domu, kde sa oplotenie prípadne nenachádza alebo kde sa mení jeho priehľadnosť. Povolenie od okresného úradu, odborom životného prostredia stavebného úradu nie je potrebné mať.

Postačí, ak ten, čo stavia, prejavenú vôľu stavať drobnú stavbu, ohlási podľa paragrafu 57 zákona č.50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku stavebného zákona v znení zákona č.103/1990 Zb. a zákona č.262/1992 Zb. v znení noviel a parafrafu14 vyhlášky č.85/1976 Zb. v znení hlášky č.155/1980 Zb. a vyhlášky č.378/1992 Zb. na príslušnom odbore daného mestského úradu alebo na obecnom úrade danej obce.

Drobné stavby

Oplotenie nie je jediné, čo spadá do kategórie drobné stavby. Patria sem prízemné stavby, ak ich zastavaná plocha má maximálne 25m2 a výška maximálne 5m (kôlne, prístrešky, zariadenia na nádoby, na odpadky, stavby pre chov drobného zvieratstva atď.), podzemné stavby so zastavanou plochou maximálne 25m2 a hĺbkou maximálne 3m (pivnice, žumpy), všetky musia obsahovať prípojky stavieb na verejné rozvodné siete a kanalizáciu všetkých stavieb a pripojenie drobných stavieb na rozvodné siete a kanalizíciu hlavnej stavby. Najobľúbenejšie drobné stavby sú garáže, oplotenia, pergoly, kôlne, exteriérové kozuby, altánky a  jazierka.

Mohlo by Vás zaujímať:

• Drobná stavba – potrebujem stavebné povolenie?

• Stavebné povolenie vs. úver – čo treba skôr?

The post Stavebné povolenie na oplotenie appeared first on Akostavat.com.

Drobné stavby sú podľa stavebného zákona charakterizované ako stavby(záhradné chatky, záhradné domčeky), ktoré plnia len doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe a zároveň nemôžu podstatne ovplyvniť životné prostredie. Medzi takéto stavby môžeme zahrnúť napríklad kôlne, práčovne, letné kuchyne, prístrešky, zariadenia na odpadky, stavby na chov drobného zvieratstva, sauny, úschovne bicyklov a detských kočíkov, čakárne a stavby športových zariadení. Za drobné stavby sa považujú aj prípojky stavieb a pozemkov, pripojenie drobných stavieb a pozemkov na rozvodné siete a kanalizáciu hlavnej stavby. Čo sa týka ich rozmerov, pri prízemných drobných stavbách nesmie presiahnuť zastavaná plocha 25 m2 a výšku 5 m a pri podzemných stavbách nepresahuje zastavaná plocha 25 m2 a hĺbku 3 m. Pri takýchto stavbách teda stavebné povolenie netreba a postačí len ohlásenie stavebných prác stavebnému úradu. Rovnako postupujte napríklad aj pri niektorých jednoduchých stavbách, ich prístavbách a nadstavbách a tiež stavebných úpravách, ktorými sa podstatne nemení vzhľad stavby, nezasahujú do nosných konštrukcií stavby, nemení sa spôsob jej užívania, neohrozujú sa záujmy spoločnosti a pri ďalších. Kompletný zoznam stavieb a prác pri ktorých stavebné povolenie nie je potrebné nájdete v stavebnom zákone (§55 ods.2).

Ohlásenie stavebných prác stavebnému úradu taktiež podlieha určitým pravidlám (§57). Stavebník je práce povinný ohlásiť vopred a písomne. Stavebný úrad následne určí, či ohlásenú drobnú stavbu, stavebnú úpravu alebo udržiavacie práce možno uskutočniť len na základe ohlásenia stavebného úradu alebo musíte požiadať o stavebné povolenie. Pokiaľ je tomu tak a úrad teda nemá proti stavbe žiadne námietky, môžete zahájiť stavbu! Pokiaľ úrad neurčí inak, začať s uskutočňovaním ohlásenej a schválenej stavby môžete do dvoch rokov odo dňa doručenia schválenia.

Pre ešte viac informácii týkajúcich sa drobných, ale aj ostatných stavieb kliknite tu.

Mohlo by vás zaujímať:

• Vybavovanie stavebného povolenia
• Stavebné povolenie vs. úver – čo treba skôr?
• Stavba základov pod chatku

The post Drobná stavba – potrebujem stavebné povolenie? appeared first on Akostavat.com.