Obstojí betón v dobe udržateľnej výstavby?
Výroba betónu a jeho kľúčových zložiek, teda cementu a kameniva, je náročná na energiu a prírodné suroviny a je tiež zdrojom emisií znečisťujúcich látok, vypúšťaných najmä do ovzdušia. Má teda takýto materiál miesto v udržateľnej výstavbe? Čo sa stane s týmto bežne používaným a v podstate dnes pri stavbe domu nenahraditeľným materiálom?
Výroba cementu je z roka na rok čistejšia a navyše recykluje čoraz viac odpadov, čím šetrí prírodné suroviny a palivá. Ťažba kameniva dokáže v konečnom dôsledku prispieť k rozmanitosti krajiny a k zvýšeniu biodiverzity (napr. štrkovne a ich vodné plochy uprostred monotónnej poľnohospodárskej krajiny). Navyše, na rozdiel od iných stavebných materiálov, sú cement aj kamenivo výsostne lokálne zdroje, čo znižuje objem dopravy a jej vplyvy.
Betón, známy svojou pevnosťou a odolnosťou, sa vyznačuje navyše aj životnosťou, ktorú možno merať v stáročiach. Betón je tiež recyklovateľný a po skončení jeho životnosti sa dá použiť ako náhrada prírodného kameniva na výrobu ďalšieho betónu.
Betón je navyše odolný voči povodniam, škodcom a hmyzu, požiaru, ale aj voči vetru až o sile hurikánu. Z hľadiska manažmentu dažďovej vody je sľubným riešením drenážny betón – udržiava vodu v zastavanom prostredí (čo zlepšuje mikroklímu a zamedzuje prehrievaniu mestského prostredia) a znižuje riziko povodní, nehovoriac o potenciáli úspor vďaka nižším nákladom na kanalizáciu. Vďaka tomu je dokonca možné rátať s nižšími nárokmi na výkonnosť verejného osvetlenia. Hľadať iný stavebný materiál s kombináciou takýchto vlastností, potrebných pre udržateľné stavby, je vari zbytočné.
Pre výstavbu energeticky efektívnych budov je dôležité, že overenou prednosťou betónu je hodnota tzv. termálnej masy, ktorú má betón najvyššiu spomedzi všetkých stavebných materiálov. Tá pomáha zmierňovať vplyv rozdielnych denných a nočných teplôt vzduchu na teploty v interiéri, čo znižuje nároky na kúrenie, ale aj klimatizáciu.
Monolitický betón navyše vďaka minimalizácii škár predstavuje najjednoduchšie a najlepšie riešenie z hľadiska vzduchotesnosti stavby. Tá je podstatným prvkom pre dosiahnutie energetickej úspornosti. Štúdia Univerzity v Lucerne ukázala, že použitie aktívneho betónového jadra, teda aktivácia termálnej masy betónu, dokáže v porovnaní s klasickou klimatizáciou behom 20 rokov usporiť viac ako 110 € nákladov na štvorcový meter úžitkovej plochy a znížiť emisie CO2 spojené s úpravou teploty v interiéri o 2 kg / m2 za rok.
Autor článku: Peter Robl, Holcim Slovensko
