Klasický dom sa v zime správa ako bežný čajník. Ak chceme jeho obsah udržať teplý, musíme mu neustále teplo dodávať. Obvodové konštrukcie bez tepelnej izolácie sú ochladzované oveľa viac ako v dome pasívnom. Teploty na ich vnútorných povrchoch sú preto v zime výrazne nižšie ako teplota interiérového vzduchu. V prípade zasklení aj o viac ako desať stupňov. Dôsledkom toho je známe nepríjemné „sálanie“ chladu, ktoré užívatelia kompenzujú zvyšovaním teploty v interiéri. Vykurovacie telesá musia byť umiestnené pod oknami, pretože práve tam klesá najchladnejší vzduch k podlahe.

Ako funguje pasívny dom

Pasívny dom je podobný termoske. Keď do nej nalejeme horúci čaj, bude vďaka izolačnému obalu chladnúť len veľmi pomaly bez ďalšieho dodávania energie. Aj vnútorné povrchy obvodových konštrukcií v pasívnom dome sú vďaka hrubej tepelnej izolácii oveľa teplejšie ako v dome bežnom. Steny a podlahy sú iba o jeden stupeň a tepelnoizolačné zasklenia najviac o tri stupne chladnejšie ako interiérový vzduch (v najväčších mrazoch). Preto sa tam človek cíti príjemne aj pri nižšej vnútornej teplote.

Teplo potrebné na vykúrenie pasívneho domu pochádza približne v rovnakých dieloch z troch rôznych zdrojov. Dve tretiny sú získané pasívne (preto aj ich názov), z vnútorných ziskov – ľudí, spotrebičov a slnečnej energie prechádzajúcej zasklením – vďaka skleníkovému efektu. Preslnenie v zimnom období však umožňujú iba južne orientované okenné výplne. Preto je významná orientácia pozemku a jestvujúce alebo budúce možné tienenie okien (terénom, vysokou zeleňou alebo susednými objektmi). Iba zhruba tretinu minimalizovanej potreby tepla na vykurovanie je nutné dodať aktívnym zdrojom (najčastejšie ohriatím vetracieho vzduchu). Pre dobré fungovanie domu je dôležité, aby mal vo vnútri primeraný tepelnoakumulačný potenciál. Zabezpečujú ho ťažké stavebné materiály (o. i. aj mnohé materiály na báze cementu). V prípade rýchleho zvýšenia interiérovej teploty, napr. v slnečný zimný deň, sú schopné teplo do seba naakumulovať a po ochladení ho zase postupne do okolia uvoľňovať. Je povšimnutiahodné, že v pasívnom dome stačí na vykúrenie izby s plochou 10 m² výkon 100 W (jedna žiarovka alebo 10 čajových kahančekov!). Pri rastúcich cenách energií preto pasívny dom predstavuje skutočne najlepšie dôchodkové pripoistenie.

Riadené vetranie

Zvýšený komfort prináša do pasívnych domov aj vetrací systém (nie je totožný s klimatizáciou, v ktorej sa vzduch rôznym spôsobom upravuje!). Hlavnou úlohou tohto systému je eliminácia tepelných strát pri vetraní oknami. Pomocou vetracej jednotky a vzduchových potrubí privádza do obytných priestorov prefiltrovaný čerstvý vzduch. Použitý vzduch je odsávaný v priestoroch kuchyne, kúpeľní a WC. Odchádzajúci vzduch pri prechode vetracou jednotkou odovzdáva teplo vzduchu nasávanému (spätné získavanie tepla, tzv. rekuperácia), ochladený je potom vyfukovaný do exteriéru. Nasávaný a odvádzaný vzduch sa pritom, samozrejme, nemiešajú. Mať v dome stále čerstvý vzduch aj bez otvárania okien (čo je najmä v noci v zimnom období problém), patrí k najväčším prínosom pasívneho domu. V letnom období je možné nasávaný vzduch aj mierne ochladiť (existuje viac možností riešenia), čo spolu so správnym používaním tienenia okien účinne pomáha pred prehrievaním.

V rozumne navrhnutom pasívnom dome je možné vetrať aj oknami. Tvrdenie, že sa v ňom nedajú, resp. nesmú otvárať okná, patrí k najčastejším nepravdivým výrokom o ňom. Skúsenosti užívateľov však ukazujú, že v dobre vetraných priestoroch na otváranie okien zvyčajne rýchlo „zabudnú“.

Autor článku: Ing. arch. Táňa Pifková, zakladajúca členka iEPD
Foto termovízie: PHI Darmstadt