Poslať na mail

Dom musel byť v súlade s charakterom okolitej výstavby. O výbere projektu nášho rodinného domu – osadenie strechy, tvar strechy a použitá krytina – nakoniec rozhodli mestom určené základné parametre stavby. Náklady na strechu (vrátane strešnej izolácie):6307 €

Čo na to majiteľ?

Po vybudovaní obvodových múrov nasledovala výstavba strechy. Stavebné drevo sme mali pripravené dodávateľsky podľa výkazu. Pred inštaláciou bolo ošetrené prípravkami proti plesniam a drevokaznému hmyzu. Išlo o stavbu sedlovej strechy, a tak sme potrebovali pri stavbe krovu skúsených odborníkov. Mali sme viacero ponúk a možnosť overiť si referencie. Partia tesárov nám postavila krov v priebehu dvoch víkendov. Pre ich zaneprázdnenosť na iných stavbách sme ďalej pokračovali v budovaní strechy svojpomocne. Na prečnievajúce časti strechy sme osadili pripravené laty z tatranského profilu. Pomocou lát sme pripevnili na krov strešnú – paropriepustnú fóliu. Pri osádzaní kontralát ako podkladu na osadenie strešnej krytiny sme zároveň vyrovnávali nerovnosti krovu. Bolo to dôležité vykonať preto, aby sme dosiahli peknú rovnú strechu po položení strešných škridiel. Výsledok sa nám aj k našej spokojnosti podaril. Tepelnú izoláciu strechy sme budovali vo viacerých vrstvách. Základ tvorila izolácia zo sklenej vlny s hrúbkou 20 cm. Táto vrstva je prekrytá paropriepustnou fóliou s AL vrstvou. Pod ňou sme uložili druhú vrstvu zo sklenej vlny v hrúbke 10 cm. Vrchná vrstva, ktorú tvorí stena krovu, je zo sadrokartónu s hrúbkou 12,5 mm.

 


Na výstavbu krovu sme si sami netrúfli. Povolali sme si preto na pomoc odborníkov.

 

 

 Priečne latovanie strechy sme sa rozhodli zrealizovať svojpomocne.

 

 

 

 

Čo na to odborník?

Kde sa stala chyba:

Postup prác na krove a pri latovaní bol vykonaný správne. Rovinnosť dokázali dodržať napriek tomu, že robili práce svojpomocne. Projektant navrhoval tepelnú izoláciu s hrúbkou 60 + 60 medzi krokvy a 60 mm medzi rošt pre sadrokartón. Tento návrh bol správny. Zhotovovateľ – stavebník však podľa svojich slov použil medzi krokvy vysoké 180 mm tepelnú izoláciu s hrúbkou 200 mm, čím spôsobil, že odvetrávacia medzera zanikla, alebo sa zaplnila izoláciou. Druhý nedostatok vznikol tým, že použil 100 mm vrstvu tepelnej izolácie pod parozábranou. Táto vrstva môže tvoriť len 20 % celkovej hrúbky tepelnej izolácie, a teda mala byť maximálne 60 mm pri celkovej hrúbke 300 mm. Požadované stavebno-fyzikálne vlastnosti strešného plášťa boli teda narušene. Majiteľ v snahe zlepšiť stavebno-fyzikálne vlastnosti zateplenia ich vlastne zhoršil. Ak sa teda rozhodol zmeniť pôvodný projekt, mal sa v tomto poradiť s odborníkmi. Ako vidieť z uvedeného príkladu, je potrebné pri realizácii konzultovať všetko s odborníkmi, zabezpečiť si riadny podrobný vykonávací projekt alebo si zadovážiť literatúru o aplikácii jednotlivých materiálov, z ktorých sa dá presne zistiť, ako sa majú práce realizovať. Všeobecne možno povedať, že je nesprávne, ak sa práce realizujú bez vykonávacieho projektu, len na základe tzv. projektu pre stavebne povolenie. Vzniká tak veľa porúch z neznalosti problematiky a z nejasne definovaného postupu prác. Odborne zdatná stavebná firma si vie poradiť so všetkými zadaniami a vie si doprojektovať chýbajúce riešenia. Všeobecne by sa dalo povedať, že odborník – remeselník má v priemere dvojnásobnú výkonnosť oproti nezaučenému laikovi.

 


Osádzanie škridly nám pár dni nedalo dobre spávať – neboli sme si istí, či všetko vyjde z hľadiska rozmerov. Nakoniec sme prvý rad položili skôr, aby sme zistili, že všetko presne na mieru sedí J.

 


Postupne dokončovanie strechy, zatiaľ ešte bez komína.

 

 

 

 

 
Inštalácia hromozvodu alebo adrenalínový šport.

 

 
 

 

Čo na to architekt?

Klasický dom verzus energeticky úsporný dom: Strecha bez vikierov

Veľké rozdiely oproti konštrukcii strechy v klasickom rodinnom dome by sme tu hľadali márne. Úsporný dom má strechu obvykle iba s väčšou hrúbkou izolácie. Vhodný je jednoduchý tvar strechy bez vikierov, zalomení alebo strešných okien tak, aby v konštrukcii nevznikali zbytočne ochladzované plochy a zložité detaily, ktoré pri výstavbe nemusia byť zhotovené ideálne.

 


Strešnú tepelnú izoláciu sme budovali vo viacerých vrstvách. Prvou bola izolácia zo sklenej vlny.

 

 

 

 

 

Vrstvu izolácie zo sklenej vlny sme prekryli paropriepustnou strešnou fóliou.

 

 

 

 

 

 

Nasledovala nosná konštrukcia pre sadrokartónové dosky.

 

 

 

Ako je na tom náš postavený rodinný dom?

Strešná konštrukcia rozostavaného domu v porovnaní s nízkoenergetickým štandardom dnešných domov má podobné tepelnotechnické vlastnosti. To znamená, že nie je potrebná už žiadna dodatočná tepelná izolácia. Riziko vzniku tepelných mostov, a tým aj úniku tepla, môže byť v miestach strešných okien v okolí okenného rámu, prípadne cez zasklenie. Aj strešné okná by preto mali mať podobné vlastnosti ako okná na fasáde (súčiniteľ prechodu tepla U = min. 1,1 W/m2 . K).

 
 
Na nosnú konštrukciu sme umiestnili sadrokartónové dosky, ktoré prekryli viacvrstvovú izoláciu.
 
 
 
Sadrokartónové dosky pripravené na škárovanie a povrchovú úpravu.
 
 
 
 
Ing. arch. Rudolf Hudák autor projektu úsporných domov – miniDOMY.sk
Text: stavebník, Stanislav Čižmárik
Ing. arch. Rudolf Hudák
Foto: stavebník, thinkstock.cz

 

Novinky, odborné rady a tipy o tom ako stavať!
letné promo 18
Tieto články by vás mohli tiež zaujímať