Poslať na mail

Príprava staveniska

 

Prípravu staveniska vykonáva stavebník. Ak je stavba robená svojpomocne, mala by prebehnúť dohoda s odborníkom, ktorý schváli jednotlivé pracovné postupy, prostredie a prípravu stavby.

V prípade výstavby schodiska je potrebné vyčistiť priestor, aby bol dobre dostupný a to nie len z hľadiska pracovných aktivít, ale aj z hľadiska dostupnosti vody, elektriny a teda aj svetla.

 

Príprava debnenia

 

V debnení nemôžu byť úlomky, stopy zeminy, ani stojatá voda. Pred uložením čerstvého betónu je potrebné debnenie navlhčiť, aby nebralo vodu z čerstvého betónu a aby sme zamedzili vzniku zmrašťovacích trhlín. Rovnako odporúčame schladiť aj výstuž.

 

Na realizáciu špeciálnych konštrukcií sú obyčajne k dispozícii obidve skupiny debnení – systémové aj tradičné. Tradičné debnenia sa v súčasnosti používajú najmä na menej významných stavbách (rodinné domy), respektíve pri realizácii niektorých špecifických konštrukcií (napr. schodiská). Zvyčajne sú to tvarovo náročné prvky vyrábané v malých počtoch. Niekedy sa, naopak, využívajú aj na zhotovenie plošných konštrukcií, na ktorých sa má napríklad vytvoriť štruktúra verne reprodukujúca reliéf dreva.

 

Dôležitá je pevnosť a tesnosť debnenia, ktoré zabránia unikaniu betónu z debnenia počas betonáže alebo deformácii debnenia tiažou betónu.

 

Príprava podkladu

 

Je potrebné odstrániť nečistoty a voľné časti a podkladový betón navlhčiť pred uložením čerstvého betónu. V debnení a na podklade však nesmie stáť voda. Savý podklad (napríklad zemina pri betonáži vonkajšieho schodiska) je nutné oddeliť od čerstvého betónu separačnou vrstvou/fóliou.

 

Výstuž

 

Dôležité je dodržať hrúbu krycej vrstvy výstuže a to pomocou dištančných telies/podložiek. Taktiež je dôležité zabezpečiť polohu výstuže, aby sa neposunula napr. pri plnení betónu.

 

Výroba betónu (pri výrobe v samospádovej miešačke)

Objem a hmotnosť cementu majú podľa odborníka nasledovný vzťah: 40 kg vrece cementu = 33 litrov, 25 kg = 20,8 litrov.

 

Kvalitu betónu ovplyvňuje správne dávkovanie, ktoré by malo byť hmotnostné, a nie objemové. Dávkovanie na lopaty je neprípustné, pretože lopata cementu je podstatne ľahšia ako lopata kameniva. Kompromisom je navážiť pre prvú miešačku cement a piesok do vedierok a ďalej dodržiavať dávky vedierok na jednu miešačku. Ešte jednoduchšie je nechať si navrhnúť zloženie betónovej zmesi na jednu miešačku a na jedno vrece cementu a „od oka“ pomocou vedierok dodávať len kamenivo. V tomto prípade ja aspoň jedna zložka betónovej zmesi dávkovaná presne.

 

Ukladanie betónu (dôležité zhutňovanie)

 

Betón je nutné spracovať do 90 minút od momentu zmiešania cementu s vodou, v letných mesiacoch odporúčame betón spracovať a uložiť do 60 minút. Z toho vyplýva, vyrobiť iba také množstvo betónu, ktoré dokážete včas spracovať. Betón ukladajte iba na vhodný podklad a do pripraveného debnenia (viď príprava podkladu).

 

Následné je potrebné betón zhutňovať. Zhutňovanie betónu zabezpečí dôkladné prepojenie jednotlivých vrstiev betónu a zabráni sa tak vytváraniu trhlín. Betón je možné zhutniť ponornou vibráciou, povrchovou vibráciou a príložnou vibráciou (na stavbách).

 

Vždy je nutné zohľadniť klimatické podmienky, viď odporúčania „betónovanie za horúceho počasia alebo pri silnom vetre“ a „betónovanie pri nízkych teplotách“.

 

Betónovanie v chladnom počasí má pár rozdielov. Prvým je, že by sa mal zvýšiť obsah cementu s vyšším vývinom tepla, zároveň znížte hodnotu vodného súčiniteľa použitím vhodnej plastifikačnej prísady. Taktiež použite teplú zámesovú vodu.

Debnenie a výstuž musia byť pred betónovaním očistené od námrazkov a snehu, najlepšie horúcim vzduchom. Mali by ste použiť drevené debnenie – najlepšie izolované. Ak to vyžadujú okolnosti, priestor betónovania uzavrite a zatepľujte.

Pri teplote vzduchu medzi +5°C a -3°C nesmie poklesnúť teplota betónu pri dodaní pod +5°C.

Pri teplote vzduchu pod -3° C musí byť teplota betónu pri dodaní najmenej +10°C. Zohriaty betón hneď uložte a zabezpečte dostatok pracovníkov na jeho spracovanie.

Povrch betónu hneď po uložení chráňte proti stratám tepla, najlepšie zakrývaním tepelno-izolačnými rohožami.

Taktiež je vhodné predĺžiť čas oddebnenia a ošetrovania betónu.

 

Betónovanie v horúcom počasí je taktiež zvláštnou situáciou a teda odlišuje sa od klasickej betonáže. Nezabúdajte na používanie ochranných prostriedkov. (pracovná obuv, pokrývka hlavy, pracovný odev, …)

Pred začatím ukladania betónu si navlhčite výstuž, nasiakavé debnenie a podklad. Ak sa vytvoria mláky, je potrebné ich odstránenie. Na betónovanie využite chladnejšie časti dňa (skoro ráno, alebo večer).

Miesto zabudovania betónu chráňte pred priamym slnečným žiarením a pôsobením vetra (napr. vytvorenie clony, prikrytie fóliou). Vyhýbajte sa dlhým prepravným vzdialenostiam a pracovným prestojom. Pri vzniku prestojov včas upozornite dodávateľskú betonáreň.
Betón rýchlo vyložte, spracujte a zhútnite. Berte do úvahy stratu spracovateľnosti.

Tuhnúci betón nedorieďujte vodou. Pri výskyte problémov informujte betonáreň.

V horúcich letných dňoch je dôležité, aby ste výnimočnú pozornosť venovali ošetrovaniu betónu. Udržujte ho neustále vo vlhkom stave a nedovoľte striedavému vysychaniu a vlhčeniu – predídete tak vzniku zmrašťovacích trhlín.

 

Ošetrovanie

 

Ak ošetrujete betón kropením vodou, začnite až keď betón stvrdne, aby nedošlo k vyplavovaniu jemných častí cementu. Povrch, ale udržujte neustále vlhký, striedavé vlhčenie a vysíchanie spôsobuje trhliny. Rozdiel teplôt medzi povrchom betónu a ošetrovacou vodou by nemal byť väčší ako 10°C. Najlepší a najjednoduchší spôsob ošetrovania je ponechanie betónu v debnení. Na prekrytie povrchu je vhodné použiť paronepriepustné fólie, ktoré sa uložia s dostatočným prekrytím. Taktiež je dôležité upevniť ich proti nepriaznivému počasiu.

S ošetrovaním betónu je vhodné začať čo najskôr a zotrvať s ním, čo najdlhšie. Betón je najzraniteľnejší v prvých hodinách. Ošetrovanie betónu by malo v závislosti od klimatických pomerov trvať 3-7 dní, ale vždy najmenej 3 dni.

 

 

Schodisko

Nosná časť doskového schodiska je tvorená železobetónovou doskou monolitickou alebo

prefabrikovanou. Schodiskové ramená a odpočívadlá doskových schodísk konštruujeme

v zásade dvoma spôsobmi:

 

železobetónová doska je votknutá do odpočívadlových nosníkov, ktoré pri skeletových stavbách zavesíme alebo podoprieme stĺpmi o rámové priečle. Odpočívadlové nosníky v stavbách so zvislou nosnou murovanou konštrukciou uložíme na schodiskové múry,

nosnú konštrukciu tvorí spojitá zalomená doska, ktorá podporuje odpočívadlá

i schodiskové ramená. V závislosti od schodiskových stien môže byť schodisková stena

podopieraná v čele alebo pozdĺž dosky.

 

Nosná konštrukcia schodiska teda nevyžaduje nosné schodiskové steny. Schodisková doska

môže byť upevnená:

 

v úrovni stropu do prievlakov skeletu,

v úrovni medzipodesty do odpočívadlového nosníka.

 

Schodiskové ramená doskových schodísk je možné vytvoriť takým spôsobom, že:

 

na železobetónovú dosku sa ukladajú hotové schodiskové stupne (kamenné, prefabrikované, betónové, …),

betónujú sa spolu so schodiskovou doskou pri monolitických systémoch.

 

Doskové schodisko sa výhodne uplatní v budovách s veľkou frekvenciou, kde navrhujeme široké schodiskové ramená. Tieto konštrukcie majú veľkú únosnosť, ktorá sa dá zväčšovať pri projektovaní podľa potreby (väčšou hrúbkou dosky, hustejším ukladaním výstuže…).

 

Výhodou tohto schodiska je, že podhľad schodiska je často čistý – rovný bez nosníkov pri odpočívadlách, schodiskový priestor je tým možné dostatočne presvetliť a zároveň sa nosníkmi neznižuje podchodná výška. S výhodou sa uplatňujú najmä v montovaných skeletových alebo stenových konštrukčných systémoch budov.

 

Pri navrhovaní rozmerov schodiskových stupňov je treba dodržiavať nasledovné zásady:

všetky stupne v ramene musia mať rovnakú výšku a šírku (okrem jalových

a ukončujúcich stupňov),

schody v dvoch ramenách toho istého schodiska majú mať rovnakú šírku,

šírka stupňa meraná na výstupnej čiare sa pre hlavné a vedľajšie schodisko odporúča

minimálne:

– 250 mm – pre pohodlnú a bezpečnú chôdzu (podľa priemernej dĺžky chodidla),

– 230 mm – pre bezpečnú, ale menej pohodlnú chôdzu,

– 210 mm – pre menej bezpečnú a nepohodlnú chôdzu – hlavne zostup,

(kosé stupne majú v najužšom konci mať minimálnu šírku 130 mm),

max. výška stupňov pri hlavnom a vedľajšom schodisku sa odporúča :

– 200 mm – v rodinných domoch,

– 180 mm – v bytových domoch, výrobných prevádzkach, admin. budovách,

– 160 mm – v občianskych budovách – školy, obchody, divadlá a pod.,

– 150 mm – pri vonkajších terénnych schodoch, atď.,

pri dimenzovaní stupňov sa berú do úvahy pohybové možnosti ľudského tela – dĺžka

kroku a dvojnásobná spotreba energie pri výstupe na zvislom rebríku:

2h + b = 630 mm, kde h – skladobná výška stupňa (mm),

b – skladobná šírka stupňa (mm),

Krivočiare schodiská sa najbežnejšie vyhotovujú ako točité so šírkou ramena do 900 mm

a kruhové so šírkou ramena nad 900 mm.

Poloha výstupnej čiary sa pri krivočiarych a zmiešanočiarych schodiskách mení podľa

priechodnej šírky ramena. Výstupná čiara:

pri priamočiarom schodisku má tvar priamky, umiestnená je v strede šírky ramena,

pri kruhovom schodisku má tvar krivky, umiestnená je od vonkajšieho okraja ramena

vo vzdialenosti:

– 300 mm – pri šírke ramena do 900 mm,

– 400 mm – pri šírke ramena 900 1200 mm,

cca 1/3 šírky ramena – pri šírke ramena 1200 1800 mm,

v 1/2 šírky ramena – pri šírke ramena nad 1800 mm.

Šírka schodiskového ramena je jeho celková šírka (vrátane schodníc) meraná ako vodorovná

vzdialenosť:

medzi schodiskovými stenami (pri obojstranne obmurovaných ramenách),

medzi schodiskovou stenou a vonkajším okrajom ramena (pri jednostranne

obmurovaných ramenách)

medzi vonkajšími okrajmi schodiskových ramien (pri neobmurovaných ramenách).

Minimálna šírka schodiskového ramena v závislosti od funkcie schodiska je:

– 600 mm – platí pre pomocné schodisko,

– 900 mm – platí pre vedľajšie schodisko,

– 900 mm – platí pre hlavné schodisko v rodinnom dome,

– 1100 mm – platí pre hlavné schodisko v ostaných budovách.

Schodiskové odpočívadlo/Podesta

Schodiskové odpočívadlo je vodorovná plošná konštrukcia, ktorá spája alebo ukončuje

schodiskové ramená. Je určená na prechod a odpočinok osôb, ktoré sa pohybujú po schodisku.

Povrch vnútorných odpočívadiel má byť v oboch smeroch vodorovný.

Odpočívadlá podľa polohy, vzhľadom na podlažia, môžu byť:

podlažné,

medzipodlažné,

vložené.

Priechodná šírka odpočívadiel má byť minimálne:

pri medzipodlažných odpočívadlách rovná šírke ramena (v prípade združených ramien

zmenšená na 0,7 násobok šírky ramena),

pri podlažných odpočívadlách väčšia o 100 až 200 mm oproti šírke ramena.

Schodiskové zábradlie

 

Schodiskové zábradlia zabezpečujú bezpečný výstup aj zostup, osádzajú sa na voľné strany

schodiskových ramien. Zábradlie chráni osoby pohybujúce sa po schodisku pred pádom na

nižšie položené časti schodiska, prípadne cez zrkadlo schodiska.

 

Každé schodiskové zábradlie musí byť ukončené držadlom, ktoré môže byť vyhotovené

z dreva, plastu, kovov.

Výška zábradlia (vrátane držadla) sa meria na zvislici od prednej hrany schodu po vrchné líce

držadla. Výška zábradlia (prípadne len držadla) sa dimenzuje z dvoch hľadísk:

– z hľadiska ochrany proti pádu (1,1 m – 1,2m)

– z hľadiska opory pri výstupe a zostupe po schodisku (0,9 m)

Novinky, odborné rady a tipy o tom ako stavať!
letné promo 18
Tieto články by vás mohli tiež zaujímať