Poznáme to všetci. Čoraz úmornejšie letné horúčavy i márnu snahu uchrániť svoje obydlia pred slnečným žiarením. Prediera sa dovnútra nielen oknami, ale aj prehriatymi stenami či strechami. Zdá sa, že jediným riešením tohto problému je klimatizácia. Napriek proklamovaným snahám o úspory, investujeme do žrútov elektriny a na fasádach domov sa množia klimatizačné jednotky ako bradavice.

Recept na letné prehrievanie

Existuje však aj iné riešenie. Z niekoľkoročnej skúsenosti obyvateľov pasívnych domov neďaleko Bratislavy sa dozvedáme, že v najväčších horúčavách mali vnútri teplotu najviac 26 stupňov, a to bez klimatizácie! Vzhľadom na to, že lekármi odporúčaný rozdiel teplôt medzi exteriérom a chladeným interiérom nemá prekročiť 5 – 7 stupňov, je to presne tak akurát.

Asi sa nenájde veľa ľudí, ktorí ešte o pasívnych domoch nikdy nepočuli. Všeobecne známe je najmä to, že na vykurovanie potrebujú iba desatinu energie v porovnaní s bežnou novostavbou, ale aj to, že sa v nich o vetranie stará zariadenie, ktoré v chladnom období z odchádzajúceho vzduchu „vyžmýka“ teplo a nepustí ho von. Menej sa však spomína schopnosť ochrániť obyvateľov pred letným prehrievaním.

Kde sa to všetko začalo…

Prvé pasívne domy boli postavené v Nemecku začiatkom 90. rokov minulého storočia. Zavŕšila sa tak jedna etapa snáh o zníženie energetickej  náročnosti budov, naštartovaná ropnou krízou v 70. rokoch. Impulzom bol jednoduchý koncept, opierajúci sa o exaktnú úvahu fyzika Dr. Wolfganga Feista.
 

Voľne povedané, postavme dom s výrazne zníženými stratami tepla, na ktorého vykúrenie postačia pasívne zisky z vnútorných zdrojov a slnka. Zvyšné teplo potrebné na dokúrenie domu môžeme potom priviesť ohriatym vzduchom cez vetrací systém. Takýto dom nebude potrebovať bežnú vykurovaciu sústavu (napr. radiátory s kotlom), jediným technickým zariadením bude vetrací systém. Mierne zvýšené investičné nároky z väčšej časti vykompenzuje zjednodušenie domovej techniky.

Skúsenosti obyvateľov a kontrolné merania v prvých pasívnych domoch potvrdili správnosť predpokladov. Od tých čias pribudli tisícky ďalších, a to nielen rodinných domov. V pasívnom štandarde sa dnes stavajú i domy bytové, školy a škôlky, telocvične, internáty, administratívne budovy, ale aj obchody či výrobné haly. Tieto princípy sa úspešne využívajú aj pri rekonštrukciách starších budov, ktoré na vykurovanie spotrebujú často niekoľkonásobne viac tepla ako súčasné novostavby. Aj keď sa pritom väčšinou nepodarí dosiahnuť hodnoty pasívneho domu, prínos vo zvýšení komfortu a výraznom znížení prevádzkových nákladov je veľký.    

Ako sa situácia vyvíja dnes

Z Nemecka a Rakúska, ktoré patria k priekopníckym krajinám s veľkým náskokom pred ostatnými, sa tento koncept rozšíril skutočne po celej zemeguli. Okrem mnohých krajín Európy dnes takéto stavby nájdete už aj v Severnej Amerike alebo v Japonsku, školenia projektantov pasívnych domov sa konajú aj na Novom Zélande či v Južnej Kórei. V Nemecku sa na konferencii o pasívnych domoch každoročne objavujú mnohí účastníci z Číny a ďalších krajín sveta.

Situácia na Slovensku

Záujem o pasívne domy sa u nás začal prejavovať iba nedávno po uvoľnení cien energií a ich prudkom zvýšení. Napriek tomu už máme niekoľko desiatok rodinných domov v pasívnom štandarde a mnohé ďalšie sú vo fáze projektovania.

Súčasné trendy

Pretože pasívne domy boli koncipované na chladnejšie mierne podnebie, výzvou súčasnosti sa stáva ich adaptácia na najrozličnejšie klimatické podmienky. Výskumným aktivitám sa venuje tím odborníkov Passivhaus Institut-u v Darmstadte pod vedením Dr. Feista už vyše dvadsať rokov. Prebiehajúci vedecký program všestranne podporuje rozvoj a skvalitňovanie pasívnych domov, ale aj zjednodušenie ich výstavby.

Tu sa vynára otázka, prečo sú pasívne domy také zaujímavé pre investorov na celom svete. Odpoveď je jednoznačná. Okrem extrémne nízkych prevádzkových nákladov pri mierne zvýšených investičných nákladoch prinášajú svojim obyvateľom mimoriadne komfortné vnútorné prostredie.

Autor článku: Ing. arch. Táňa Pifková, zakladajúca členka iEPD