V rodinnom dome bol navrhnutý jeden spôsob vykurovania prostredníctvom plynového kotla. Už pred realizáciou vykurovania plynom sme boli rozhodnutí doplniť vykurovací systém na prípravu teplej vody pomocou slnečnej energie. Už v prvom návrhu, pred realizáciou, sme mali pripravený projekt na plynové vykurovanie s doplnenou prípravou teplej vody solárnymi článkami. Náklady na vykurovanie (vrátane komína, kozuba a solárneho systému): 9 460 €.

Čo na to majiteľ?

Plynový kotol:

Na vykurovanie sme použili plynový kondenzačný kotol, dva slnečné kolektory s plochou 2 × 1 m a zásobník ohriatej vody – 200 l bojler. Vykurovanie bolo inštalované na kľúč, práce sme zadali firme s oprávnením. Teplotu v dome možno regulovať termostatom. Použili sme bezdrôtový systém. Jeho veľkou výhodou je, že ovládací panel nemusí byť umiestnený na jednom mieste domu. Jeho jednoduchým premiestňovaním do rôznych miestností môžeme podľa potreby meniť referenčnú miestnosť, a tým zabezpečiť efektívnu reguláciu vykurovania celého domu.

Priatelia kozub a komín:

S ohľadom na vývoj cien energie a v závislosti od ich dodávky sme sa časom rozhodli doplniť vykurovací systém domu o samostatne nezávislé vykurovanie pomocou kozuba. Rozhodli sme sa postaviť si kozub s kozubovou vložkou a s teplovzdušnými rozvodmi do vybraných miestností domu. Keďže dom bol naprojektovaný bez komína, bolo ho treba dostavať. Keby sme boli predvídavejší a rozhodli by sme sa pre kozub skôr, už pri realizácii hrubej stavby sme mohli postaviť komín do múrov priečok. Keďže sa tak nestalo, museli sme komín postaviť samostatne stojaci, ale zakomponovaný ako súčasť stavby kozuba. Veľkosť komína a jeho zloženie sme konzultovali s predajcom. Komín je dimenzovaný so zreteľom na výkon (10 – 14 kW) vykurovacej vložky. Komín sme kúpili ako stavebnicu a postavili svojpomocne. Dodržali sme pritom všetky zásady odporúčané výrobcom. Od jeho základu, prestupov, cez poschodia a strechu bola sústredená pozornosť hlavne na bezpečnosť. Bolo treba dodržať rozmery všetkých dilatácii a parametre izolácii. Priemer 200 mm a výška 7,5 m zaručujú dobrý ťah komína a dokonale spaľovanie dreva. Počas stavby a po dostavbe bol na stavbe prítomný kominár. Kontroloval stavbu komína, pred kolaudáciou vypracuje revíziu a spracuje revíznu správu. Návrh a výstavba kozuba už bola náročnejšia. Každá dodatočná dostavba v dome si vyžaduje posúdenie všetkých možností, ktoré nám už zrealizovaný priestor poskytuje. Všetko bolo treba skĺbiť tak, aby bol konečný výsledok podľa našich predstáv. K návrhu kozuba som sa podujal sám na základe samoštúdia dostupných odborných materiálov a informácii na trhu. Na stavbu základu sme použili murovací materiál pórobetón. Naň sme postavili kozubovú vložku a obstavali sme ju tepelnoizolačnými doskami s hrúbkou 3 – 5 cm. Pri stavbe sme museli dbať na to, aby sa dodržali všetky vzdialenosti dosiek od kozubovejvložky podľa jej výkonu (10 – 14 kW).Takto zaizolovaný výhrevný priestor kozuba v časti kozubovej vložky sme z vonkajšej strany obstavali tvárnicami z pórobetónu s hrúbkou 100 mm. Hornú časť kozuba sme na povrchu obložili sadrokartónovými doskami. Zboku sme spravili servisný otvor, aby bolo možné mať kozubovú vložku a vyústenie potrubia do komína pod kontrolou a aby bol zabezpečený prístup k ich čisteniu. Na zvýšenie výkonu kozubovej vložky asi o 1,5 – 3,5 kW sme doplnili do potrubného vývodu do komína akumulačnú jednotku. Nasávanie vzduchu na horenie a ohrev je z obývacej miestnosti, kde je kozub postavený. Z kozuba sú spravené vývody na rozvod teplého vzduchu cez výstupné mriežky v stene na 1. NP do obývačky a kuchyne. Prostredníctvom izolovaných AL rozťahovacích rúr s priemerom 10 cm sú spravené vývody do obytných miestností na 2. NP do spálne a detskej izby. Na povrchovú úpravu kozuba sme zvolili kombináciu keramického obkladu v dolnej časti, kde sa nachádza kozubová vložka a omietky v hornej časti. Ako palivo na kúrenie používame drevo.

V našom projekte sa nerátalo s komínom. Aj napriek tomu sme sa rozhodli postaviť ho dodatočne.

Postupná dostavba komína a teplovzdušných rozvodov.

Čo na to odborník?

Ideálnym spôsobom, ako človek v budúcnosti ušetrí na ústrednom kúrení a príprave teplej vody je kombinácia solárneho systému s dohrevom vody a ústredným kúrením pomocou kondenzačného kotla alebo pomocou teplovodnej kozubovej vložky (pozri schéma – ideálne prepojenie systémov). Pri solárnych systémoch však vždy treba poriadne zvážiť návratnosť finančných investícií – oplatia sa najmä pri štvor- a viacčlenných domácnostiach a nemali by sa montovať len z dôvodu „majú to susedia, musím to mať aj ja“.

Schéma ideálneho prepojenia – kozub, solárny systém, kotol.
MR – meracia regulácia, ktorá zahŕňa reguláciu, čerpadlovú solárnu skupinu, expanzomat. Schéma sa môže líšiť v závislosti od výrobcov či spôsobu zapojenia kúrenármi.

Do ohrevu sme zapojili aj obnoviteľné zdroje energie – solárne kolektory umiestnené na streche.

V dome sme využili dvojokruhový bojler, v ktorom jeden okruh je vykurovaný kotlom a druhý solárnymi panelmi.

Čo na to architekt?

Klasický dom verzus Energeticky úsporný dom: Ekonomicky návratná technológia

Potreba energie na vykurovanie a prípravu teplej vody je oproti klasickému domu oveľa nižšia. Uprednostniť by sme preto mali obnoviteľné zdroje energie, a to nielen z hľadiska ochrany životného prostredia. V konečnom dôsledku sa to prejaví najmä na úspore našich peňazí. Návrh vykurovacieho systému vychádza z celkovej potreby tepla na prevádzku domu a môže v sebe spájať viacero zdrojov energie. Najčastejšie sa využíva nízkoteplotné vykurovanie v kombinácii s kozubom alebo kozubovými kachľami. Prípravu teplej vody zabezpečuje solárny kolektor s elektrickým dohrevom. Vzhľadom na zvýšene investície zlepšujúce tepelnoizolačné vlastnosti konštrukcii je potrebné zvážiť, aká technológia je pre nás ekonomicky návratná.

Uprednostnili sme klasické vykurovanie radiátormi pred podlahovým vykurovaním. Snáď sa bude aspoň menej prášiť J.

Čistiaci a revízny otvor sa nachádza na 1. NP.