Stavebné konanie

Po predložení všetkých potrebných dokumentov pre vybavenie stavebného povolenia na stavebný úrad a zaplatení správneho poplatku vo výške 50 eur začne stavebnému úradu plynúť 30 dňová zákonná lehota na vyjadrenie. Začína stavebné konanie, kedy sú všetci jeho účastníci pozvaní na obhliadku miesta stavby. Stavebný úrad zisťuje, či v projekte neexistujú zásadné chyby a či všetci účastníci stavebného konania súhlasia s predloženou projektovou dokumentáciou.

Účastníci stavebného konania

Zákona č.50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“) za účastníkov stavebného konania menuje:

–       Stavebníka,

–       osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich, vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté,

–       ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu,

–       stavebný dozor alebo kvalifikovanú osobu,

–       projektanta– v časti, ktorá sa týka projektu stavby.

Majiteľov susedných pozemkov a stavieb, ak aj máte medzi sebou susedské spory, nemôžete zo stavebného konania vynechať. Východiskom nie je ani odčlenenie časti pozemku pozdĺž spoločnej hranice a jeho prepísanie na iného člena rodiny. Ak aj odčleníte napríklad 1 meter z pozemku, stále je sused účastníkom konania, lebo pri výstavbe vášho domu môže aj naďalej dôjsť k obmedzeniu používania jeho nehnuteľnosti.

Územné rozhodnutie

Územné rozhodnutie je prvým rozhodnutím stavebného úradu v procese stavebného konania. Stavebný úrad jeho vydaním určí umiestnenie stavby, jej veľkosť, či podmienky napojenia na inžinierske siete. Či je projekt domu vyrobený architektom na mieru, alebo ide o katalógový projekt, stavebník je povinný prispôsobiť všetky detaily stavby regulatívom stanoveným v územnom rozhodnutí. Výhodou je, ak kupujete pozemok, ktorý má už vydané a schválené územné rozhodnutie. Pravdepodobne tým ušetríte čas aj financie a už v začiatkoch tvorby projektu domu budete rátať s jednotlivými nariadeniami stavebného úradu.

Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 532/2002 Z. z, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie predpisuje všeobecné podmienky umiestnenia rodinného domu a jeho odstupové vzdialenosti od susedných stavieb a pozemkov nasledovne:

–       (1)Vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať požiadavky urbanistické, architektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany povrchových a podzemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania.Odstupy musia umožňovať údržbu stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním územia.

–       (2)Stavbu možno umiestniť na hranici pozemku, len ak jej umiestnením nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku na určený účel.

–       (3)Ak rodinné domy vytvárajú medzi sebou voľný priestor, vzdialenosť medzi nimi nesmie byť menšia ako 7 m. Vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc pozemkov nesmie byť menšia ako 2 m.

–       (4)V stiesnených územných podmienkach možno vzdialenosť medzi rodinnými domami znížiť až na 4 m, ak v žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná obytných miestností; v týchto prípadoch sa nevyžaduje dodržanie vzdialeností od spoločných hraníc pozemkov podľa odseku 3.

–       (5)Iné riešenia vzdialeností rodinných domov, ako sú ustanovené v odsekoch 3 a 4, možno určiť iba na podklade výpočtov a meraní preukazujúcich splnenie požiadaviek na vzájomné vzdialenostipodľa odseku 1 alebo podľa územného plánu zóny.

–       (6)Vzdialenosť priečelí budov, v ktorých sú okná obytných miestností, musí byť najmenej 3 m od okraja pozemnej komunikácie; táto požiadavka neplatí pre budovy umiestňované v stavebných medzerách radovej zástavby.

–       (7)Vzájomné odstupy a vzdialenosti treba merať na najkratších spojniciach medzi vonkajšími povrchmi obvodových stien, ďalej od hraníc pozemkov a okrajov pozemnej komunikácie. Vystupujúca časť stavby sa zohľadňuje, ak vystupuje viac ako 1,50 m od steny.

Po vydaní a schválení územného rozhodnutia v územnom konaní, pristupuje stavebný úrad k vydaniu stavebného povolenia.