Najčastejšie chyby pri voľne kladenej dlažbe
Poznáte to? Krásne vyzerajúca dlažba sa po 2-3 rokoch začala prepadať a začína tam stáť napríklad voda. Príčin môže byť viac a sebe svedomitejšia inštalácia nemusí tomuto javu zabrániť. Predstavíme si niekoľko najčastejších chýb pri výstavbe takýchto plôch.
Použitie zámkovej a voľne položenej dlažby má nesporne svoje výhody. Tou hlavnou je odvádzanie vody do podložia. Betónové podklady sú síce pevné, ale zvyšujú zaťaženie kanalizácie na odvod vody a je to veľký enviromentálny problém miest. Preto sa v moderných architekúrach čoraz viac vyhýbajú klasíckému vybetónovaniu plôch a používajú sa rôzne drenážne riešenia, aby voda mohla prirodzene vtekať do pôdy. Nesporne je výhoda aj v relatívne jednoduchej výmene dlažby aj pre prípad, že na danom mieste si neskôr zvolíte iný typ výstavby (napríklad záhradný krb, garáž a podobne).
Najčastejšie chyby
1. Nedodržanie minimálnych podkladových vrstiev pri výstavbe
Každý podklad sa skladá aspoň z dvoch frakcií kameniva. Kontaktnej so zeminou – drvené kamenivo o frakcii 32-62 mm. Nesmie byť riečny štrk. Práve drvený kameň sa zakusne do zeminy a rozkladá záťaž na väčšiu plochu. Podľa výrobných inštrukcií to spravidla býva 20-40 cm v závislosti aj od predpokladaného zaťaženia plochy (napríklad parkujúce auto, alebo ďalšia výstavba na danej ploche).
Uvedomte si, že keď ste predtým v danom mieste kopali jamu napríklad pre vybudovanie prípojky pre inžinierske siete a potom ju zasypete, nemusia vám pomôcť ani predpísané podkadové vrstvy, ktoré vo svojich technických listoch špecifikuje každý výrobca dlažby (nájdete ich na internete). Zemina totiž bude sadať, či chcete, alebo nie. Takže pozor na výkopy. Pokiaľ nemusíte, tak tam nekopte, pretože nedotknutá zem je dostatočné zhutnená.
V prípade prekyprenej pôdy po výkope kľudne použite o 20-30% kameniva viac do kontaktnej vrstvy, ako predpisujú výrobcovia. Toľko kameniva? Áno toľko, keď nechcete o 3 roky dlažbu rozoberať a opravovať. Nehovoriac o tom, že málokto je ochotný robiť takéto „drobné“ práce. A tak platíte viac za prácu a ďalší materiál.
2. Rýchla realizácia
Samozrejme v dnešnej dobe chceme všetko rýchlo, ale práve takéto exteriérové zásahy potrebujú svoj čas. Ideálny prípad je keď naveziete prvú spodnú vrstvu kameniva na jeseň, poriadne ju zhutníte a necháte plochu takto cez celú zimu a jar. Sneh, voda a výkyvy teplôt sa zaručia o to, aby si zem a vrstva poriadne „sadla“. Na jar sa celé zhutnenie pomocou mechanického zhutňovača (žaba) musí celé zopakovať. Potom môžeme klásť nivelizačnú vrstvu a dlažbu. No lenže, kto by čakal, že?
3. Nedostatočné zhutnenie zeminy a prvej vrstvy kameniva
Pobeháme žabkou pol hodinu a máme hotovo? Na to zabudnite? Zhutňuje sa aj celý deň a začína sa zeminou. Obzvlášť keď tam bol predtým výkop. Pozor na „robo-záškodníkov“, ktorí sa radi a „elegantne“ zbavia rôzneho stavebného odpadu pred zasypaním jamy a zvyknú do jamy nahádzať naozaj všetko! Toto zaručene spôsobí neskoršie defekty na dlažbe. Po zhutnení zeme začnete zhutňovať prvú vrstvu kameniva, maximálne však po 20 cm, takže v prípade väčšej podkladovej vrstvy zhutňujeme na 2 – 3 krát. Čo sa však bežne robí na stavbe? Vysype celú vlečku štrku na dané miesto, rozhrnú lopatami a zhutnia. Zhutnia? Utlačia hornú plochu, ale nedotlačia celú hrúbku podkladovej vrstvy. Ale veď pánko, pozrite, ako je to dobre „zarovnané“… Zhutnenie má najväčší efekt, ak dodržíte zásadu predošlého bodu.
4. Použitie normálneho piesku na vyplnenie medzier
Položenie dlažby prebehlo a ide sa vysypať obyčajným žltým pieskom. Pieskom? Áno, veď takto sme to „robili“ už na veľa stavbách… Ak vám toto spravia, vrele odporúčame, aby ste ich nechali otočiť na päte, aby si zaobstarali frakciu 0-4 mm, najlepšie drteného prachu. Prečo nie piesok? Piesok je veľmi jemný a po pár mesiacoch zmizne medzi medzerami a musíte ho dosýpať. Áno, to je pravda, aj vyššie odporučenú frakciu musíte po pár mesiacoch dosypať, avšak klasický piesok nerobí jednu prospešnú funkciu. Tým, že sú tam malé kamienky, tie sa vzpriečia jeden o druhý v tenkých špárach a zabezpečia ešte dodatočné zafixovanie dlažby a zamedzujú dalšiemu prepadávaniu výplne v škárach. Lepšia je aj odolnosť voči uchyteniu sa rôznych rastlín, čo do pieskového lôžka nie je taký problém.
5. Zhutnenie dlažby bez použita ochrannej rohože
Aj preto niektorí „odborníci“ používajú piesok do špár, pretože by mechanickou žabou mohli poškodiť dlažbu. No to je síce pravda, ale na to sa práve použije gumená rohož, ktorá sa navlečie na nohu žaby a tak sa predchádza vizuálnemu poškodeniu dlažby vďaka malým kamienkom frakcie 0-4 mm.
6. Neúmerné zaťaženie dlažby
Poslednou príčinou je neúmerné zaťaženie dlažby napríklad parkovaným autom pokiaľ nebola na to určená, pretože na každý účel sa použije trochu iný pracovný postup, ktorý sa odlišuje hlavne v hrúbke použitia jednotlivých vrstiev. Alebo si necháte zájsť nákladné auto na plochu kde parkujete svoj osobný automobil, pretože „potrebujete“ zhodiť náklad do záhrady. Nuž v tomto prípade nákladné auto vám môže narobiť paseku už na poprvé. Preto pozor na to. Takisto vybudovanie murovaných telies, ako krb, stienok, záhradného domčeku môže neúmerne zaťažiť takúto plochu. V takomto prípade uvažujte o vybudovní drobného betónového základu pre takúto aplikáciu.
Mohlo by vás zaujímať:
