Betón ako určujúci prvok v architektúre
Väčšina stavebníkom má betón zafixovaný ako materiál pre tvorbu nosných konštrukcií, prípadne ho vnímajú cez zámkové dlažby, debniace tvárnice, škridle či rôzne prefabrikáty. Betón je skutočné ideálny na tvorbu nosných prvkov stavby s veľkou pevnosťou. Má výborné tepelno-izolačné vlastnosti. Preto sa na stavbe používa kľúčovo na stĺpy, stropy, preklady, piliere a podobne. No funkčnosť je iba jedna tvár betonu. V súčasnosti sa betón používa pod názvom pohľadový betón (z francúzskeho Béton brut), ktorý vytvára určitú štruktúru poznačenú debnením. Ďalej sa táto štruktúra neupravuje. Preto názov béton brut, teda surový či drsný betón
„Brutalisti“ v architektúre
V architektúre existuje smer brutalizmus, ktorého kolíska je Veľká Británia. Vznikol z núdze – po vojne bola väčšina budov zničená a bola potrebná ich obnova. Odhaduje sa, že iba vo Veľkej Británii bolo po vojne zničených viac než 4 milióny domov. Medzi významných predstaviteľov brutalizmu môžeme zaradiť Hansa Asplunda, ktorý ako prvý použil označenie brutalizmus, keď termínom „nybrutalism“ označil Villu Göth v Uppsale. Jeden z najznámejších predstaviteľov, Le Corbusier, navrhoval v prvej zo serier budov Unité d’Habitation vo Francúzsku oceľovú konštrukciu, no keďže bola drahá (predsa len bolo tesne po vojne), použil drsný betón (béton brut).
Ako je na tom brutalizmus dnes?
Brutalizmus neskončil uplynutím chudobných povojnových rokov, keď sa znovu začalo ekonomike dariť a boli peniaze aj pre bohatšie a honosnejšie projekty. Krása surového betónu fascinuje architektov aj naďalej. Pozrite si zopár príkladov zo sveta, kde architekti vsadili na surový betón a výsledok je viac než jedinečný:
Villa Saitan – obytný komplex v Kyoto v Japonsku, ktorý bol dokončený v 2006, pozostáva z betónového skeletu so zvlnenými výrezmi, ktoré napodobújú korene, kmeň a listy stromu.
Science Hills – Mari Ito navrhol toto múzeum v 2013 v Komatsu, Japonsko. Vyznačuje sa betónovými stenami vo forme vĺn, ktoré vytvárajú štruktúru stavby a tiež slúžia ako park.
Kostol Jubilee na okraji Ríma – navrhnutý oceňovaným architektom Richardom Meierom. Vznikol v roku 1993 z popudu pápeža Jána Pavla II., ktorý chcel oživiť aktivity farnosti v meste. Tri betónové „plachty“ sú podporované štvorcovou chrbticou. Okná umiestnené medzi plachtami umožňujú prienik svetla, ktorého objem sa mení podľa dennej hodiny.
Auditórium Santiaga Calatrava v Santa Cruz de Tenerife – dokončené v roku 2003 španielskym architektom vytvára jedinečnú figúru v prostredí Atlantického oceána. Je tvorené abstraktnými betónovými formami.
Long Museum v Šanghaji – dokončené v 2014 bolo postavené okolo mostu z 50tych rokov a parkovacích garáží. Tvoria ho gigantické betónové zakrivenia v opozícii k transparentným kovovým stenám.
Internát Diego Portales University v Chile. Je to krásne spojenie betonovej „pevnosti“ v krásnom prostredí parkov, záhrad a živých plotov.
Cidade das Artes v Rio de Janiero, dokončené v roku 2013 je poctou brazílskej modernistickej architektúre. Kombinácia priamych a zakrivených línii prepožičava tejto stavbe jedinečný tvar, ktorý je viditeľný z veľkej diaľky.
SESC Pompéia v Sao Paule v Brazílii z roku 1986 pozostáva z troch veží. Dve z nich sú pospájané sériou nepravidelných mostov. Komplex slúži na šport, nachádzajú sa v ňom napríklad bazén či futbalové ihriská.
Betón je materiálom, ktorý pochádza z obdobia staroveku. Preslávili ho Rimania, ktorých stavby pretrvali stáročia. Napriek svojej bohatej histórii má betón aj dnes čo povedať a ostáva zdrojom inšpirácia modernej architektúry. Takže, ak si budete stavať napríklad betónovu stenu či plot, možno sa aj vo vás ozve skrytý „brutalista“ a necháte priznanú kresbu po debnení. Veď tak predsa robia aj najväčší architekti histórie.
